Svadobný účes mladuchy, prvá štvrtina 20. storočia. Základ účesu tvorili dva vrkoče omotané bielou a bledomodrou stužkou a stočené do kruhu. Potom sa účes začal smerom od čela pokrývať stužkami. Najskôr sa uviazala najdlhšia stuha, po nej ďalšia a ďalšia. Spolu ich bolo sedem až osem. Nakoniec sa navrch hlavy uviazala stuha so striebornou bortňou. Na bortňu prišla ešte keprová tkanica s našitými prepletanými stužkami, šmukmi. Takto upravený účes (vymotávané) sa doplnil tromi vetvičkami rozmarínu a pierkom z umelých konvaliniek a lístkov (krámskym pérem). V 19. storočí nosili slobodné dievčatá takýto účes každú nedeľu, s tým rozdielom, že ho nedopĺňalo krámske péro. To mala v účese len mladucha.