Výskumy tradičného odevu ÚĽUV-om

Výskumy tradičného odevu ÚĽUV-om

Garantom starostlivosti o zachovanie a obnovu tradičného odevu na Slovensku bol od roku 1945 ÚĽUV. Potreba zabezpečenia a zachovania technických podkladov na ušitie tradičného odevu – strihy, vzory výzdoby, popisy súčiastok, zmeny v nosení jednotlivých súčiastok – vyplývala z viacerých faktorov. Medzi najzásadnejšie patrili jednak potreby rozvíjajúcich sa folklórnych súborov, ktoré potrebovali na svoju činnosť tradičný odev ako javiskový kostým, a jednak krojová akcia, ktorá vznikla na pôde národopisnej sekcie Zemskej kultúrnej rady pri Zemskom národnom výbore v Brne. Vyvstávajúce úlohy sa dali splniť len výskumom priamo v teréne.

Dokumentáciu tradičného odevu v ÚĽUV-e zabezpečovalo samostatné oddelenie, ktoré malo dvoch odborných pracovníkov a dvoch kresličov. V prípade výskumu v teréne sa k nim pripájal ešte fotograf a externá výtvarníčka. Prvou odbornou pracovníčkou, ktorá sa začala roku 1950 v ÚĽUV-e systematicky venovať výskumu tradičného odevu, bola Mária Morávková-Kautmanová. S jej menom sú spojené výskumy až do roku 1970. Hoci nemala vysokoškolské etnologické vzdelanie, jej výskumy mali vysokú výpovednú hodnotu. Až v polovici 70. rokov 20. storočia sa do výskumu tradičného odevu zapojili vysokoškolsky vzdelané odborníčky – Ľudovíta Sedalová a Alena Rybáriková. Obe sa mu intenzívne venovali až do polovice 80. rokov 20. storočia. Do dokumentácie tradičného odevu prispeli jedným alebo viacerými výskumami aj ďalší pracovníci ÚĽUV-u: Anna Kostková, Marta Kretterová, Otília Madarászová, Ema Marková, Ján Okrucký, Jarmila Pátková-Paličková, Adam Pranda, Anna Ralbovská-Chlupová, Pavol Stano či Viera Valentová. Do roku 1976 sa výskumov v teréne zúčastňovala aj externá výtvarníčka Viera Škrábalová.

Snahou ÚĽUV-u bolo pokryť výskumami všetky regióny Slovenska. Pri výbere lokalít sa zohľadňovali viaceré hľadiská. V prvom rade išlo o lokality, v ktorých sa tradičný odev ešte nosil, prípadne zanikol len nedávno. Informácie o potenciálnych lokalitách sa získavali z rôznych zdrojov. Niektoré informácie pochádzali z tematicky inak zameraných výskumov, ktoré robili pracovníci ÚĽUV-u. Do úvahy sa brali aj odporúčania etnológov pracujúcich v regionálnych i ústredných inštitúciách. Časť informácií sa získala aj z dotazníka, ktorý ÚĽUV začiatkom 60. rokov 20. storočia rozposlal do všetkých obcí Slovenska. Prihliadalo sa tiež na existujúce obrazové publikácie, v ktorých bol prezentovaný tradičný odev. Súčasne vznikla nepísaná dohoda medzi ÚĽUV-om a Národopisným ústavom SAV (dnes Ústavom etnológie a sociálnej antropológie SAV), že ÚĽUV nebude robiť výskumy v tých oblastiach a lokalitách, v ktorých skúmajú pracovníci ústavu.

Výskum tradičného odevu sa začal roku 1950 a intenzívne pokračoval počas celých 50. rokov. V prvej polovici 60. rokov sa počet výskumov znížil, ale stále bol intenzívny. V druhej polovici 60. a v prvej polovici 70. rokov sa počet výskumov ustálil na jednom až dvoch ročne. Novú intenzitu nabrali výskumy v druhej polovici 70. rokov, čo súviselo s príchodom Ľ. Sedalovej a A. Rybárikovej. Začiatkom 80. rokov sa výskumy uzavreli. Posledné boli realizované roku 1983.

V priebehu viac ako tridsiatich rokov výskumov sa ÚĽUV-u podarilo vybudovať rozsiahly a jedinečný dokumentačný fond o tradičnom odeve takmer zo sto obcí Slovenska. Tvorí ho 78 výskumných správ, približne 1 000 strihových nákresov, 3 000 kolorovaných kresieb, 500 kresieb detailov výzdoby, 3 000 fotografií, 1 700 diapozitívov a takmer 4 000 odevných súčiastok uložených v zbierkovom fonde Múzea ĽUV v Stupave. Tento dokumentačný archív tradičného odevu je najrozsiahlejší a najúplnejší svojho druhu na Slovensku.

Autori

ÚĽUV