Majstri hudobných nástrojov
Zobraziť na mape
Pri príležitosti 75. výročia vzniku Ústredia ľudovej umeleckej výroby je otvorená od 11. mája 2020 v Galérii ÚĽUV v Bratislave výnimočná výstava Majstri hudobných nástrojov, ktorá predstaví návštevníkom ľudovú hudobnú kultúru Slovenska. Výstavu robia výnimočnou nielen samotné historické zbierkové predmety a nástroje od súčasných majstrov, ale aj 3D modely vybraných exponátov, vďaka ktorým budú môcť hmatom objaviť krásu hudobných nástrojov aj slabozrakí a nevidiaci návštevníci.
Výstava je delená na štyri tematické celky do ktorých boli zahrnuté hudobné nástroje podľa zvuku. Návštevníci spoznajú nástroje v skupine aerofónov, idiofónov, chordofónov a membrafónov. Zbierkové predmety Slovenského národného múzea – Hudobného múzea a Múzea ľudovej umeleckej výroby dopĺňajú výrobky súčasných výrobcov.
Aerofóny – vzduchozvučné nástroje
Tvoria najdôležitejšiu a najrozšírenejšiu skupinu hudobných nástrojov. Zdrojom zvuku je prevažne vzduchový prúd, ktorý vzniká vdýchnutím, kmitaním jazýčka, vibrovaním pier hráča i krúžením a vírením korpusu vo vzduchu. Do tejto skupiny patria hranové pozdĺžne a priečne, jednoduché a dvojité píšťaly, jazýčky a klarinety z trstiny i nátrubkové rohy a trúby. Vyrábajú sa z dreva, kovu, zo skla, z hliny, ale aj z nových materiálov. V minulosti slúžili hudobným prejavom v mnohých obmenách. Ich zvuk bol súčasťou života jednotlivca i spoločenských podujatí. Boli bežné pri hrách, zábave, tanci, pri práci roľníkov a pastierov i ako zdroj správ a signálov. Mnohé z tejto skupiny nástrojov sú dodnes jednoducho i bohatšie zdobené rôznymi technikami v závislosti od materiálu nástroja.
Idiofóny – samoznejúce nástroje
Telo tejto skupiny nástrojov zaznie, keď ho rozozvučíme údermi o seba, natriasaním, drnkaním, trením, klopaním, kývaním, otáčaním či pohybom v rytme. Konkrétne ide o výrazne znejúce údery pracieho piesta, jemne cengotavé hlasy v otvorených alebo uzatvorených nádobách či búchanie palicou o zem, kamienkov navzájom o seba alebo cepíkov do rytmu. V tradičnom prostredí tieto zvuky vznikali pri praní na potoku, udieraní na podkovu, mlátení cepmi, krútení rapkáča, udieraní na zvonce či na banskú klopačku, natriasaní bunkošov, búchaní valašiek o seba či ozembuchom o zem alebo drnkaní na kovový jazýček drumble. Samoznejúce nástroje majú rôzny tvar, charakter i zvuk. Boli súčasťou hier detí i zábav dospelých, využívali sa však aj ako pracovné a signálne nástroje.
Chordofóny – strunozvučné nástroje
Spoločným znakom ich konštrukcie je dutý rezonančný korpus, nad ktorým je natiahnutá struna alebo struny. Potrebnú výšku tónu určuje hrúbka struny a sila jej napnutia. Struna sa ladí naťahovaním ladiacimi kolíkmi, ktoré sa otáčajú prstami alebo ladiacim kľúčom. V minulosti sa struny vyrábali zo zvieracích čriev, dnes sú zväčša kovové. Strunozvučné nástroje mali a dodnes majú dominantnú polohu v hudobnej kultúre ľudu, pretože špecifikami svojich hudobných a technických možností v plnej miere zohľadňujú zvláštnosti a pestrosť jeho vokálnej tvorby, tanečného prejavu a hudobného myslenia.
Membranofóny – blanozvučné nástroje
Na Slovensku patria k najmenšej skupine nástrojov a radíme sem všetky typy veľkých a malých bubnov. Princípom hry na nich je rozochvenie a rozkmitanie blany úderom ruky, prstov alebo paličky. V minulosti mali výsadné postavenie ako rytmický prvok v tanci alebo pri zvukových signáloch, rovnako významných v mestách aj na dedinách. Ich mohutný zvuk riadil život spoločenstva, zábavu, ale aj vojenské pochody a strety. Boli dôležitou súčasťou najmä dychových hudieb.
Galéria podujatia
Ďalšie podujatia
