Tkané príbehy

Koberce z Estónska

Výstava v Galérii ÚĽUV v Bratislave, ktorú pripravili spoločne organizácie Eesti Käsitöö Tallin a Ústredie ľudovej umeleckej výroby, predstaví verejnosti 42 pozoruhodných textilných prác od štrnástich autorov a výrobcov estónskeho umenia tkaného a vyšívaného koberca.

Trvanie výstavy: 25. september – 22. november 2008
Usporiadatelia: Ústredie ľudovej umeleckej výroby Bratislava a Eesti Käsitöö Tallinn

Súčasná produkcia tkaných a vyšívaných kobercov nadväzuje v Estónsku na pomerne bohatú tradíciu ich výroby v minulosti.

Predchodcom estónskeho koberčeka bola pokrývka pliec sõba – tkanina podobná kobercu, ktorá sa používala ako ochrana pliec za chladných dní, a tiež ako prikrývka v noci. Proces pretvorenia pokrývky pliec na koberček bol dlhý a prešiel odlišným vývojom v severnej a južnej časti krajiny.

Najstaršie tradičné koberčeky pochádzajú zo severného Estónska, kde sa prejavuje aj najväčšia rôznorodosť ich výzdoby. Zaujímavé koberce sa tkali v oblasti Läänemaa a na ostrove Muhu v druhej polovici 19. storočia. Pre túto skupinu kobercov je typické jasné a farbisté vyhotovenie. Dekoráciu tvoria pestré rastlinné aj figurálne motívy, dokonca celé príbehové scénky. Bohato zdobené bývali tiež svadobné tkané prikrývky, vyrábané ako súčasť vena. Svadobné odevné, posteľné a cestovné pokrývky sprevádzali podľa tradície nevestu v Estónsku až do domu ženícha.

Tradičné estónske koberce sa používali ako posteľné prikrývky, cestovné koberčeky a pokrývky pre kone. Cestovné koberčeky, predovšetkým koberčeky do sánok, sa v rôznych častiach Estónska vyvíjali rôznym spôsobom. Koncom 19. storočia sa objavili tiež vyšívané koberce, ktoré vždy obsahujú motív kvetov.

Pevné prepojenie na tradičné ľudové umenie a vplyv módnych remesiel sa prejavili v osobitom štýle niektorých dedinských tkáčov, ktorí ovplyvnili miestny vkus. Našťastie sa spomienky starých majstrov tkáčov zachovali až do dnešných dní.

V roku 1994 vznikol na vysokej škole Viljandi Culture Academy národný textilný študijný program, zameraný na využívanie regionálneho textilného umenia ako zdrojového materiálu. Návrat k poznaniu ľudovej tradície, napríklad výroby kobercov s ich jedinečnou škálou farieb, ornamentov, materiálov a techník, ale aj poznávanie kultúrneho prostredia typického pre remeslá rôznych regiónov Estónska, sa stali pre školu vo Viljandi dlhodobým smerom vývoja. Cieľom národného textilného študijného programu je výchova odborne zdatných a kreatívnych remeselných majstrov s dôkladnou znalosťou estónskeho národného textilného dedičstva, jeho histórie, skladby a technológií. Absolventi sú podľa svojich osobných daností schopní pracovať ako nezávislí umelci alebo remeselní majstri. V rámci svojej špecializácie môžu nájsť uplatnenie ako remeselní inštruktori alebo inštruktori záujmových skupín, inštruktori pre folklórne kruhy so znalosťou estónskej národnej kultúry alebo ako pracovníci múzeí a podnikatelia.