Korýtko drevené – dlabané, opaľované, s nôžkami
Korýtko drevené – dlabané, opaľované, s nôžkami
Výrobok je zhotovený z jaseňového a dubového dreva technikou dlabania a opaľovania. Povrch výrobku je do hladka vybrúsený a povrchovo ošetrený olejom.
Michal Fratrič je absolventom oddelenia tvarovania dreva a rezbárstva Školy umeleckého priemyslu v Bratislave. Popri štúdiu navštevoval ateliér Petra Strassnera v Devíne a postupne nadobúdal nielen praktické, ale najmä výtvarné znalosti. Správne autority a vzory v období dospievania zanechali na mladom študentovi nezmazateľnú stopu a postavili jeho tvorbe pevné základy. Už počas štúdia sa stretával so solitérnymi sochárskymi objektmi či sedeniami. A tento smer rozvíja dodnes aj vo svojej vlastnej tvorbe. Medzi jeho solitérnymi výrobkami nájdeme sedenia rôznych zoomorfných tvarov a foriem. Využitím jednoduchých konštrukčných princípov – spájania sedadla a štyroch nôh – vytvára svojské a výtvarne originálne diela, odkazujúce často na fantazijné zvieracie stvorenia. Pri práci s drevom sa snaží objavovať i archaickejšie spôsoby spájania dreva, napríklad tzv. samosvorné spoje, bez použitia lepidiel či skrutiek, čím sa odvoláva na rokmi overené princípy. Veľmi výrazný je v jeho tvorbe aj citlivý prístup k samotnému materiálu. S obdivuhodným rešpektom prispôsobuje svoje návrhy prirodzeným danostiam dreva, no vo finálnej podobe výrobku „víťazí“ nad materiálom vlastným výtvarným prejavom. Drevo získava väčšinou od známych zo záhrad a sadov. Prevažne ide o ovocné dreviny, ako slivka, čerešňa či hruška, no nemenej známe sú aj jeho výrobky z orechového či lipového dreva. Stopa po nástroji je na mnohých jeho výrobkoch zrejmá a čitateľná. Pri práci používa „nemotorizované“ nástroje (sekeru, obojručný nôž, nôž „lyžičkár“, hoblík, rašpľu, ručnú pílku), ale aj novodobý „motorizovaný“ nástroj – reťazovú pílu. Plochy, ktoré nesú stopu po nástroji, sa vo výslednom diele striedajú s plochami čistými, dokonalo vybrúsenými. Na povrchovú úpravu využíva prírodný olej, ktorý zvýrazňuje prirodzenú kresbu dreva a umocňuje krásu materiálu. Najmä technika opaľovania dreva dáva priestor zaujímavým štruktúram a kontrastom. Roku 2018 sa zúčastnil aj súťaže dizajnu orientovaného na remeslo Kruhy na vode. Za drevenú lavicu s názvom Dvojhlavec získal 3. miesto, ktoré potvrdzuje jeho schopnosť presahovať s potrebným rešpektom a citom hranice tradičnej výroby. V roku 2021 bol ocenený titulom Majster ľudovej umeleckej výroby. Jeho tvorbu možno vidieť nielen v predajniach ÚĽUV-u, ale i vo verejnom priestore cez diela zo sympózií, ktorých sa zúčastnil. S ÚĽUV-om spolupracuje aj ako lektor Regionálnych centrier remesiel.