Krabica – kabanica
Krabica – kabanica
Mužská kabanica, Bunetice, koniec 19. storočia. Kabanica (huňa) je ušitá z domáceho bieleho súkna. Okraje kabanice, rukávov a goliera sú zdobené vlnenou šnúrou čiernej a červenej farby. Charakteristickým znakom kabanice je klinovité rozšírenie v bokoch, ktoré je v tomto prípade veľmi malé. Začiatkom 20. storočia nosenie kabaníc vystriedali keprové kabátiky (kitle), ktoré sa nosili v lete, a v zime kratšie kabáty mestského charakteru. V tomto období sa kabanica obliekala už iba na sobáš.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.