Kresba – čepiec – úprava na hlave
Kresba – čepiec – úprava na hlave
Účes ženy, Solčany, prvá švrtina 20. storočia. Keď mala žena upevnené rožky na oba vrkoče, prevliekla si ich popred tvár a založila navrch hlavy. Každý rožok lemoval hlavu z jednej strany. Na takto zhotovený účes si vydatá žena založila čepiec. Čepiec sa skladal z dienka, ktoré bolo z bieleho vyšívaného šifónu, a z predničky, ktorá bola z rôznofarebného kašmíru. Na prednom okraji predničky bola našitá farebná čipka. Farebnosť čepca určovala príležitosť, na ktorú sa čepiec nosil. Na sviatočných čepcoch prevládala červená, ružová alebo cyklámenová farba. Na smútočných čepcoch v staršom období prevládala oranžová farba na bielom podklade a v novšom období čierna, fialová, modrá, zelená alebo hnedá farba.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.