Kresba – čepiec – úprava na hlave
Kresba – čepiec – úprava na hlave
Úprava hlavy vydatej ženy, Chorvátsky Grob, začiatok 20. storočia. Žena má na hlave založený čepiec, pod ktorým má účes s dvojrohou podložkou, grgulou. Čepce sa šili z bieleho šifónu, vapéru alebo kartúnu. Skladali sa z predničky a dienka. Čepce na sviatočné dni mali dienko vyšívané, na nedele bavlnkou a na veľké sviatky hodvábom alebo striebornou či zlatou kovovou niťou. Vo všedné dni sa nosili čepce bez výšivky, z drobno vzorovaných látok.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.