Kresba – čepiec ženský – úprava hlavy
Kresba – čepiec ženský – úprava hlavy
Úprava hlavy vydatej ženy, Čataj, začiatok 20. storočia. Vydatá žena vždy musela mať na hlave založený čepiec. Čepiec pozostával z dienka (zadku) a z predničky (predku). Prednička bola z bieleho alebo zo svetlomodrého plátna. Dienko na čepcoch na všedné dni bolo z potlačeného plátna a na sviatočné dni z bieleho alebo zo svetlomodrého plátna. Na predničke bola našitá čipka. Čepiec na všedné dni bol na predničke vyšívaný červenou niťou, na sviatočné dni zlatými a striebornými niťami. Zlatom a striebrom vyšívané čepce nosili len ženy z najbohatších vrstiev.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.