Kresba – čepiec ženský – úprava na hlave
Kresba – čepiec ženský – úprava na hlave
Úprava hlavy vydatej ženy, Bzenica, začiatok 20. storočia. Základ úpravy tvoril účes (punt) s uviazanou farebnou stužkou a čepiec. Čepiec sa skladal z dienka, ktoré bolo z bieleho vyšívaného tylu, a z predničky, ktorá bola z dvoch rôzne širokých pásov jemnej paličkovanej čipky. Na čepiec sa viazali dve stužky, z ktorých jedna musela byť tej istej farby ako stužka na účese. Mašľa každej stužky bola uviazaná nad iným uchom. Čepiec sa nosil len v nedeľu a vo sviatočné dni. Vo všedné dni mali ženy na hlave uviazanú šatku.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.