Kresba – čižmy mužské
Kresba – čižmy mužské
Mužské čižmy, Veľký Blh, druhá polovica 19. storočia. Čižmy sú ušité z hrubšej čiernej kože. Majú tvrdé sáry s dvoma švíkmi po stranách a sú bez rozlíšenia na pravú a ľavú nohu. Malý výstupok na päte slúžil ako pomôcka pri vyzúvaní – čižma sa oň zachytila druhou čižmou alebo dreveným vyzuvákom. Vyzuvák bola doštička s drevenou nohou umiestnenou tak, aby výrez, do ktorého sa vkladala vyzúvaná čižma, smeroval hore. Koniec vyzuváka sa pri vyzúvaní pristupil druhou nohou. Koncom 19. storočia začali muži nosiť čižmy z jemnejšej kože, ktoré boli rozlíšené na pravú a ľavú nohu a horný okraj sár mali vykrojený do tvaru srdca.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.