Kresba – čižmy ženské
Kresba – čižmy ženské
Ženské čižmy, Veľký Blh, druhá polovica 19. storočia. Čižmy sú ušité z jemnej červenej teľacej kože – kordovánu. Majú tvrdé sáry s dvoma švíkmi po stranách a s vyšším, tvarovaným opätkom. Červená farba naznačuje, že boli určené pre slobodné dievča alebo mladú ženu. Staršie ženy nosili čierne čižmy. Čižmy patrili k sviatočnému odevu. V lete ženy zvyčajne chodili bosé. V čase žatvy si obúvali krpce zhotovené z kožených sár starých čižiem. Vo všedné dni v zime a na menej sviatočné príležitosti nosili vysoké šnurovacie topánky. Na prelome 19. a 20. storočia prišli do módy kožené pantofle (papuče) z čiernej kože, zdobené aplikáciami z červenej irchy a farebným strojovým štepovaním.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.