Kresba – kabanica
Kresba – kabanica
Mužská kabanica, Suchá Hora, prvá štvrtina 20. storočia. Kabanica (cuska) je ušitá z hrubého domáceho hnedého súkna. Strihaná je do pása a v bokoch krídlovito rozšírená klinmi. Siaha do výšky bokov. Okraje nízkeho stojatého goliera, časť predných dielov a rukávy lemuje pásik tenkého červeného súkna, pod ktorým je vtiahnutá hrubá vlnená šnúra. Kabanica sa nosila na kožušteku, prehodená cez plecia. Len v prípade tuhej zimy sa obliekla do rukávov. Bola povinnou súčasťou svadobného odevu ženícha.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.