Kresba – kabanica
Kresba – kabanica
Huňa, Dolná Mariková, začiatok 20. storočia. Huňa je ušitá z kusa dvojitej šírky domáceho súkna. Má rovný strih, s charakteristickým švíkom cez hruď, ktorým sú zošité rukávy aj horná a dolná časť predných dielov. Siahala niže kolien. Okraje predných dielov a rukávov sú zdobené našitými vlnenými šnúrami, ktoré sú doplnené drobnou výšivkou. Muži i ženy nosili hune rovnakého strihu, s tým rozdielom, že ženské hune boli o niečo menšie. Hune patrili k zimnému oblečeniu, nosili sa vo všedné aj sviatočné dni. Vo sviatočné dni boli len prehodené cez plecia a vo všedné dni oblečené do rukávov a prepásané motúzom.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.