Kresba – kabanica

Kresba – kabanica

Kresba – kabanica

Výrobca
Líčeniková-Škrabalová Viera
Techniky
akvarel
Dátum pôvodu
1962
Materiál
vzory a výzdoba
Rozmer
kresba: šírka = 30.0 cm kresba: dĺžka = 44.0 cm
O výrobku

Kabanica, Lubina, koniec 19. storočia. Kabanica (biely kabát) je ušitá z hrubšieho domáceho bieleho súkna, strihaná je do pása, siaha niže bokov. Charakteristickým znakom kabanice bol širší alebo užší klinovitý tvar zadného dielu a krídlovité rozšírenie v bokoch. Kabanicu zdobí tenká modrá harasová šnúrka. Kabanice sa nosili v zimnom období. Buď sa obliekali do rukávov, alebo sa len prehodili cez plecia. Do rukávov sa obliekali najmä pri práci. Vo všedné dni sa nosili staršie, obnosené kabanice. Začiatkom 20. storočia kabanicu nahradili kabáty mestského strihu z bieleho domáceho súkna, ktoré potom vystriedali čierne kabáty.

Author
Líčeniková-Škrabalová Viera

Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.

Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.

Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.

Author
Líčeniková-Škrabalová Viera

Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.

Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.

Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.

ÚĽUV