Kresba – kabanica mužská
Kresba – kabanica mužská
Kabanica, Detva, začiatok 20. storočia. Kabanica je ušitá z čierneho kupovaného súkna. Má tradičný strih, nízky stojatý kolier a je bez zapínania. Oba predné diely spája kožený remeň s prackou. V 19. storočí sa ešte šila z hrubšieho domáceho súkna. Kabanicu dostal chlapec už v školskom veku, nosili ju slobodní mládenci aj ženatí muži všetkých vekových kategórií v lete i v zime. V lete ju nosili len zavesenú na remeni a visiacu pod pazuchou. Pri tanci visela vpredu. V chladné dni ju mali prehodenú cez plecia. Do rukávov sa obliekala iba pri práci. Rukávy kabanice boli často zašité a slúžili ako vrecká, v ktorých muži nosili nožík, tabak, fajku, peniaze alebo jedlo.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.