Kresba – kabanica mužská
Kresba – kabanica mužská
Mužská kabanica, Turie Pole, prvá štvrtina 20. storočia. Kabanica je ušitá z hrubšieho domáceho súkna. Siahala do pása. Krídlovité rozšírenie v bokoch klinmi – charakteristický znak kabanice – je v tomto prípade zredukované do náznakov dvoch šosíkov. Okraje kabanice a jej rukávov lemuje úzky pásik jemného červeného súkna. V chladných letných dňoch sa kabanica nosila len prehodená cez plecia a kožuštek. V zime sa obliekala do rukávov. Koncom prvej štvrtiny 20. storočia sa sviatočné kabanice začali šiť z jemnejšieho kupovaného súkna. Ako prví ich nosili slobodní mládenci. Kabanice z hrubšieho domáceho súkna sa nosili už len vo všedné dni alebo si ich brávali iba starší muži.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.