Kresba – kabanica mužská
Kresba – kabanica mužská
Huňa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Huňa je z domáceho chlpatého súkna, rovného strihu, s rovnými rukávmi. Šila sa z jedného kusa dvojnásobnej šírky súkna. Dvomi nástrihmi sa oddelili rukávy a vytvorili sa predné diely. Charakteristickým znakom hune sú dva priečne švíky cez hruď, ktorými sú zošité nielen predné diely, ale aj oba rukávy. Huňa sa buď zapínala na remienok s prackou, alebo sa uväzovala párom šnúrok. Jedinou jej ozdobou je stočená čierno-biela vlnená šnúra našitá po okraji krčného výstrihu a predných dielov. Muži nosili huňu prehodenú cez plecia v letnom období len vo sviatočné dni. V zimnom období ju nosili aj vo všedné dni, ale oblečenú do rukávov.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.