Kresba – kabát mužský súkenný
Kresba – kabát mužský súkenný
Mužský kabátik, Šarišské Sokolovce, začiatok 20. storočia. Kabátik (huňka) je ušitý z bieleho domáceho súkna. Má rovný strih a nízky stojatý golier. Okraje kabátika, rukávov, vreciek a goliera sú lemované pásikom zeleného jemného súkna. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa kabátiky začali šiť aj z jemnejšieho kupovaného súkna. Nový kabátik sa nosil vo sviatočné dni v zimnom období, obnosený a starší aj vo všedné dni. Hotové kabátiky sa kupovali na jarmokoch alebo v obchode v Prešove.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.