Kresba – kabát ženský súkenný
Kresba – kabát ženský súkenný
Dlhá ženská kabanica, Jalovec, koniec 19. storočia. Kabanica (kabát) je ušitá z hrubšieho súkna, ktoré tkali z prinesenej vlny súkenníci v Prievidzi. Horná časť po pás je podšitá modrým barchetom. Kabanica nemá golier. Zapína sa na osem kovových háčikov. Okraje rukávov sú lemované jemným červeným súknom. Charakteristickým znakom kabanice bol klinovitý chrbtový diel a krídlovité rozšírenie v bokoch. Kabanice nosili v zimnom období ženy všetkých vekových kategórií. Koncom 19. storočia sa namiesto nich začali nosiť dlhšie kabátiky, kanderky.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.