Kresba – kabátik ženský

Kresba – kabátik ženský

Kresba – kabátik ženský

Výrobca
Líčeniková-Škrabalová Viera
Techniky
akvarel
Dátum pôvodu
1965
Materiál
vzory a výzdoba
Rozmer
kresba: šírka = 30.0 cm kresba: dĺžka = 44.0 cm
O výrobku

Ženský kabátik, Žakýl. Kabátik (harajda) je ušitý z čierneho damašku a podšitý bielym kartúnom. Strihaný je do pása, bez goliera, s drobno skladaným volánikom na spodnom okraji. Kabátiky začali ženy nosiť začiatkom 20. storočia. Najskôr sa šili z tmavého jednofarebného alebo vzorovaného tmavého farbiarskeho plátna, potom z glotu, damašku, kangáru, zo štofu a zamatu, vždy čiernej alebo tmavomodrej farby. Postupne sa menila aj ich výzdoba. Spočiatku ju tvorila len jedna úzka tkanica našitá pozdĺž zapínania a spodného okraja, neskôr ozdobné bortne, dokonca aj s flitrami.

Author
Líčeniková-Škrabalová Viera

Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.

Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.

Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.

Author
Líčeniková-Škrabalová Viera

Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.

Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.

Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.

ÚĽUV