Kresba – kabátik ženský
Kresba – kabátik ženský
Ženský kabátik, Mokrý Háj, začiatok 20. storočia. Kabátik (špenzer) je ušitý z čierneho zamatu a podšitý bielym flanelom. Vzadu má široký, drobno skladaný šosík. Okraje sú lemované pásom ružového kašmíru. Kabátik siahal mierne niže pása a zapínal sa háčikmi na úzkom pásiku, ktorý ho obopínal. V chladnom a zimnom období ho nosili ženy iba na veľké sviatky. Koncom 19. storočia sa šil z jemného čierneho súkna. Začiatkom 20. storočia patril k svadobnému odevu mladuchy. Sobášili sa v ňom mladuchy, ktoré si nemohli požičať kožuch.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.