Kresba – kabátik ženský
Kresba – kabátik ženský
Ženský kabátik, Lubina, koniec 19. storočia. Kabátik (ratyn) je ušitý z tenkého bieleho súkna s hrčkavým povrchom – ratiné, odkiaľ pochádza jeho názov. Má rovný strih, siaha tesne niže pása. Obšitie malej fazónky pestrým kašmírom lemuje aj vnútorný okraj kabátika. V 19. storočí bol kabátik súčasťou sviatočného i všedného odevu slobodných dievčat aj vydatých žien. Vo všedné dni sa nosil obnosený a vo sviatočné dni nový kabátik. Ak si nemohla mladucha požičať na sobáš mentieku, mohla mať oblečený kabátik.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.