Kresba – kabátik ženský
Kresba – kabátik ženský
Ženský kabátik, Dobrá Niva, začiatok 20. storočia. Kabátik (kabát do drieku) je ušitý z čierneho tenkého súkna (drelišku) a podšitý hrubším bielym flanelom. Strihaný je do pása, vzadu s dvomi malými šosíkmi a bez goliera. Horné konce rukávov sú rozšírené a nazberané. Okraje kabátika a rukávov sú lemované pásom čierneho zamatu. Na lemovanie sa používala aj imitácia čiernej barančiny. Pozdĺž lemovania je našitá čierna ozdobná šnúra a úzka zamatová stužka. Kabátik patril k zimným odevným súčiastkam. Chudobné ženy ho nosili vo všedné aj sviatočné dni, kým bohaté ženy len vo všedné dni, lebo vo sviatok mali oblečený kožuch. V druhej štvrtine 20. storočia kabátiky nosili už len staršie ženy.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.