Kresba – kabátik ženský zimný
Kresba – kabátik ženský zimný
Ženský kabátik, Mokrý Háj, začiatok 20. storočia. Kabátik (kacabaja) je ušitý z jemného hnedého súkna a podšitý bielym flanelom. Siaha niže pása. Spodný okraj je tvarovaný do veľkých oblúkových šosov, podšitých pásom ružového kašmíru. Okraje lemuje kvietkovaná čierna zamatová stuha a krémová bortňa. Kabátiky sa šili aj zo zamatu a okrem hnedej či čiernej farby mohli byť aj višňovočervené alebo oranžové. Každá žena mali tri až štyri kacabaje, ktoré si obliekala v chladnom a zimnom období vo sviatočné dni. Na veľké sviatky sa nosil kabátik nazývaný špenzer.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.