Kresba – košeľa mužská
Kresba – košeľa mužská
Mužská košeľa, Osturňa, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa (kosuľa) je ušitá z domáceho štvorväzného ľanového kepra – drelichu.Má rovný strih s rovnými rukávmi všitými do širších manžiet. Siaha niečo niže pása. Červené vytkávanie na nízkom stojatom golieri a na manžetách dokladá, že ide o sviatočnú košeľu. Vo všedné dni sa nosili čisto biele košele. Koncom 19. storočia boli košele kratšie, siahali len do pása. V prvej štvrtine 20. storočia sa popri košeliach s rovným strihom začali nosiť aj košele, ktoré mali skosené rukávy a zapínali sa na gombičky.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.