Kresba – košeľa mužská konopná
Kresba – košeľa mužská konopná
Mužská košeľa, Dolná Mariková, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi a s úzkym stojatým golierom. V tomto období sa začali košele deliť na sviatočné a všedné. Košele na všedné dni boli z konopného plátna a košele na sviatočné dni z polokonopného plátna. Oba druhy boli vyšívané na červeno a nosili ich mladí aj starší muži. Na čierno sa vyšívali len tie košele, ktoré sa obliekali v období smútku, v pôste a advente. V čierno vyšívanej košeli šiel v tomto období na sobáš aj ženích.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.