Kresba – košeľa mužská konopná
Kresba – košeľa mužská konopná
Mužská košeľa, Mokrý Háj, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna, má rovný strih so širokými rovnými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Konopné košele sa nosili vo všedné dni. Na sviatočné dni boli určené košele z tenšieho bieleho kupovaného bavlneného plátna, takisto rovného strihu, so širokými rukávmi, ktorých konce boli vyšívané. Konce rukávov museli siahať až po špičky prstov. Popri košeliach so širokými rovnými rukávmi sa začiatkom 20. storočia začali nosiť košele s rukávmi všitými do manžiet, ale iba k odevu mestského charakteru.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.