Kresba – košeľa sviatočná
Kresba – košeľa sviatočná
Mužská košeľa, Čataj, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z bieleho továrenského plátna, má rovný strih a kosý rozparok, ktorý sa uväzoval dvomi pármi širších bielych tkaníc, vytkaných červenou. Nízky stojatý golier zdobí červená výšivka, kontúrovaná čiernou, a konce rukávov pás žltej výšivky. Košeľa je ušitá pre staršieho muža. Mládenci a mladí muži mali na rukávoch širší pás červenej výšivky, kontúrovanej čiernou. Na prelome 19. a 20. storočia sa výšivka na sviatočných košeliach stala pestrofarebnou. Svadobná košeľa ženícha bola vyšívaná čiernou a žltou hodvábnou výšivkou.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.