Kresba – kožuch ženský
Kresba – kožuch ženský
Ženský kožuch, Studienka, koniec 19. storočia. Kožuch je ušitý z bielej ovčej kožušiny. Strihaný je do pása, siaha takmer po kolená. Pri chôdzi sa predné cípy vypínali dozadu. Všetky švíky sú prekryté pásikmi bielej irchy, prišitej modrou niťou. Krčný výstrih, zapínanie a okraje rukávov lemuje široký pás čiernej barančiny, doplnený rovnako širokým pásom bielej irchy. Kožuch bol nákladnou sviatočnou odevnou súčiastkou, ktorú vlastnili len ženy bohatých gazdov. Niektoré ženy mali dokonca dva kožuchy – jeden dostala nevesta, keď sa vydávala, a druhý zdedila po smrti svojej matky. Chudobnejšie ženy nosili v zime len látkové kabátiky, kacabajky.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.