Kresba – kožuštek mužský
Kresba – kožuštek mužský
Mužský kožuštek, kožušanka, z 1.polovice 20.storočia. Bol ušitý z nefarbenej ovčej kožušiny, ozdobený našitým ornamentom z červenej irchy. Zapínal sa na dve slučky a kožené gombíky, jedna slučka bola v páse, druhá v strede. Kožuštek sa nosil bežne ešte v štyridsiatych rokoch 20.storočia, neskôr ho nosili len starší muži. Mladí chlapci ho začali nosiť v pätnástich, šesťnástich rokoch. Kožuštek nosili chlapi v lete aj do kostola, mladší počas chladnejších dní aj vo všedné dni. V nepriaznivom počasí, v daždi si ho obliekali vlasom von. Kožuštek nosili v zime pod kožuch alebo čuhu.
Mužský kožuštek. Prvá štvrtina 20. storočia. Kožuštek (kožušanka) je ušitý z bielej ovčej kožušiny. Má rovný strih, siaha niečo niže pása. Okraje kožušteka a švíky lemujú pásy bielej irchy. Predné diely sú zdobené pásmi bielej irchy, ktorá je prepletaná s červenými a tmavými pásikmi. Zadný diel zdobí kytica troch štylizovaných kvetov z červenej irchy. Kožuštek bol súčasťou zimného odevu. Nosil sa spolu so súkennou kabanicou. V lete sa obliekal len do kostola.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
