Kresba – nohavice súkenné
Kresba – nohavice súkenné
Nohavice, Zázrivá, prvá štvrtina 20. storočia. Nohavice (satínové nohavice) sú ušité z hrubšieho domáceho súkna. Majú tradičný krojený strih. Názov dostali od zosúkaných vlnených šnúrok (satín), ktorými sú zdobené. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa začali namiesto šnúrok zdobiť vlnenými stužkami, haraskami. Súkenné nohavice nosili muži po celý rok, v lete i v zime. Vo všedné dni sa nosili menej zdobené, vo sviatočné dni viacej zdobené. Najviac zdobené nohavice mali slobodní mládenci a mladí muži. Zobrazené nohavice boli určené slobodnému mládencovi na sviatočné nosenie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.