Kresba – nohavice súkenné
Kresba – nohavice súkenné
Nohavice, Vyšné Ružbachy, začiatok 20. storočia. Nohavice (chološne) tradičného strihu sú ušité z hrubšieho domáceho bieleho súkna. Len jeden rozparok na nich poukazuje na staršiu formu súkenných nohavíc. Súkenné nohavice nosili muži po celý rok – vo všedné aj sviatočné dni. Nohavice na všedný deň sa často šili z tmavšieho, sivastého súkna. V 19. storočí nosili muži k súkenným nohaviciam široký kožený opasok, ktorý sa zapínal na tri kovové pracky.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.