Kresba – nohavice súkenné
Kresba – nohavice súkenné
Nohavice, Lamač, začiatok 20. storočia. Nohavice, podšité bielym barchetom, sú ušité zo sivomodrého jemného súkna. Toto súkno sa nazývalo jičínske podľa moravského mesta Nový Jičín, v ktorom krajčíri zvyčajne kupovali súkno na nohavice. Modré šnúrky na šnurovanie sa kupovali v Senici. Nohavice sa nosili vo sviatočné dni v letnom i zimnom období. Ich doplnkom bola zložená väčšia biela vreckovka (šnuptichel), vložená do pravého rozparku nohavíc.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.