Kresba – odev dievčat na tanec
Kresba – odev dievčat na tanec
Oblečenie dievčat na tanec zo začiatku 20.storočia.
Sviatočný odev slobodného dievčaťa. Prvá štvrtina 20. storočia. Dievča má oblečený rubáš (pentlík) a rukávce (oplecko) – oboje z tenšieho kupovaného bavlneného plátna, ďalej kašmírový živôtik (brusľak), vrchnú sukňu (kidľu) s vykasanou prednou polou a bielu zásteru (šurc) z doma tkaného hrubšieho bavlneného plátna, zdobenú červeno tkanými pásikmi. Pod živôtikom má cez plecia a krížom cez hruď uviazanú veľkú modrotlačovú šatku (šatku na šiju). Veľká šatka sa zakladala v zime, ale aj v chladných jarných alebo jesenných dňoch. Takto oblečené chodievali slobodné dievčatá v nedeľu popoludní na tanec.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.