Kresba – odev dievčenský na tanec
Kresba – odev dievčenský na tanec
Sviatočný odev slobodného dievčaťa, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Dievča má oblečený konopný rubáš, rukávce a živôtik. Na konopnom rubáši má oblečené viaceré spodné sukne so širokým volánom (biloty) a čiernu glotovú zásteru. Krížom cez hruď má uviazanú veľkú hodvábnu šatku so strapcami. Vlasy má zapletené do jedného trojpramenného vrkoča. Takto oblečené chodievali dievčatá v lete na tanec, pričom tancovali zvyčajne bosé. V zime si na spodné sukne obliekli vrchnú sukňu (kabat) a obuli si čižmy.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.