Kresba – odev dievčenský slávnostný
Kresba – odev dievčenský slávnostný
Slávnostný odev dievčaťa z 1.polovice 20.storočia.Počas veľkých sviatkov a na sobáš si dávali dievčatá na hlavu partu. Parta bol pásik pošitý korálkami, ku ktorému sa vzadu pripevňovali kvetované stuhy. Siahali do polovice sukne.
Sviatočný odev slobodného dievčaťa. Pohľad zozadu.Druhá štvrtina 20. storočia. Dievča má oblečený rubáš (bendľacku), rukávce (oplečie), bielu plátennú sukňu (kabat), širokú zásteru (kamartuchovy fartuch) a kašmírový (tibetovy) živôtik. Na hlave má partu, ktorá pozostáva z čelenky, z venčeka z trblietok a umelých kvietkov a zo súboru dlhých farebných stúh. Pod partou má vlasy upravené do účesu na čubu. Takto oblečené a upravené boli dievčatá na zvlášť významné sviatky. Kamartuchovy fartuch je zástera ušitá z bieleho plátna s farebnou olejovou potlačou drobných kvietkov a lístkov. Živôtiky pôvodne boli z červeného súkna, až v druhej štvrtine 20. storočia sa začali šiť z kašmíru, ba aj z brokátu.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
