Kresba – odev dievčenský sviatočný
Kresba – odev dievčenský sviatočný
Sviatočný odev mladej ženy, Osturňa, prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečené plátenné rukávce (kosuľu), plátennú spodnú sukňu (kidľu), vrchnú sukňu so živôtikom (kanafasku) a ružovú širokú zásteru (fartuch). Na hlave má na čepci založenú veľkú kašmírovú šatku, ktorá patrila k ružovej zástere. Cez plecia má prehodenú pôlku (rantuch) z priesvitnej záclonoviny. Takto oblečené bývali v prvej štvrtine 20. storočia mladšie ženy v chladných jarných alebo jesenných dňoch. Pôvodne sa veľké kašmírové šatky viazali okolo hrdla dozadu. Keď sa v priebehu prvej štvrtiny 20. storočia začali nosiť veľké tylangrové šatky, ktoré sa pod bradou len zopli špendlíkom, začali sa takto spínať aj kašmírové šatky.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.