Kresba – odev dievčenský sviatočný
Kresba – odev dievčenský sviatočný
Sviatočný odev slobodného dievčaťa v letnom období, Omšenie, druhá štvrtina 20. storočia. Dievča má oblečený konopný rubáš (spodník), rukávce z kupovaného tenšieho bavlneného plátna, sukňu so živôtikom (rubáč) z hrubšieho kupovaného bavlneného plátna a širokú zásteru. V drieku je prepásaná červeným vlneným tkaným pásom. Že ide o slobodné dievča, poukazuje jeho účes na zápletky. Vydatá žena by mala na hlave čepiec previazaný dlhou úzkou šatkou (rúbkom). Sviatočnosť odevu dokladá materiál odevných súčiastok a farebnosť ich výzdoby. Všedný odev by bol buď starší, obnosený, alebo niektoré odevné súčiastky, napríklad rukávce a sukňa so živôtikom, by boli z domáceho konopného plátna.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.