Kresba – odev mladej ženy po svadbe – novší
Kresba – odev mladej ženy po svadbe – novší
Odev mladej ženy druhy deň po svadbe z polovice 20.storočia. Zmena oproti starodávnejšiemu odevu je v novom type zástery a vo výzdobe čepca. Zástera je z glotu, s výšivkou, ktorá sa začiatkom 20.storočia vôbec nepoužívala. Čepce, ktoré nosili ženy v päťdesiatych rokoch, boli pošité flitrami, korálkami, rôznymi visiacimi ozdobami. Najmä tylové čepce boli pestro vyšívané hodvábom.
Sviatočný odev mladej ženy. Pohľad spredu. Druhá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečené rukávce (oplecko) a rubáš (pentlík) – oboje z tenšieho kupovaného bavlneného plátna, ďalej kožuštek (kožušanku), vrchnú sukňu (kidľu) z modrotlače a úzku glotovú zásteru s veľkou farebnou výšivkou kvetov na spodnom okraji. Na hlave má založený čepiec. Takto oblečená bývala mladá žena na druhý deň po svadbe. Vykasaná predná pola sukne naznačuje, že už ide o všedný deň. Na časové obdobie poukazuje farebnosť čepca a úzka glotová zástera, ktorá v priebehu druhej štvrtiny 20. storočia nahradila pôvodnú širokú zásteru z dvoch pôl bielo vzorovanej modrotlače.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
