Kresba – odev mladuchy
Kresba – odev mladuchy
Odev mladuchy, Spišský Štvrtok, začiatok 20. storočia. Pohľad zozadu. Mladucha má oblečenú dlhú košeľu, bielu plátennú spodnú sukňu, modrotlačovú vrchnú sukňu, zvyčajne so zeleným vzorom, a hodvábny živôtik, opásanú má širokú zásteru z dvoch pôl tmavého farbiarskeho plátna. Krížom cez hruď má na živôtiku a pod súkenným kabátikom (atilou) uviazanú bielu vyšívanú šatku. Na hlave má partu. Parta mladuchy sa od dievčenskej party líšila tým, že na vrchole nemala venček z flitrov na drôtikoch, ale z vetvičky zeleného rozmarínu. Súkenný kabátik tvoril záväznú súčasť svadobného odevu. K úplnosti svadobného odevu mladuchy ešte chýba dlhá plátenná pôlka prehodená poza chrbát a okolo rúk.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.