Kresba – odev mladuchy na sobáš
Kresba – odev mladuchy na sobáš
Mladucha v odeve na sobáš v prvej polovici 20.storočia. Na košeli s dlhými rukávmi má oblečenú modrotlačovú sukňu, bielu zásteru a hodvábny živôtik. Na hlave má veniec, o koreň vrkoča pripevnené stuhy, z ktorých dva konce visia vpredu. Cez ruky má preloženú poskladanú obradovú plachtu, prestieradlo.
Odev mladuchy. Prvá polovica 20. storočia. Mladucha má oblečenú dlhú plátennú košeľu, bielu spodnú sukňu, vrchnú sukňu z modrotlače a živôtik z hodvábneho brokátu, spod ktorého vidno strapce z okraja šatky (šáfolky), založenej cez hruď. Opásanú má širokú bielu zásteru, záponku. Na hlave má veniec z umelých kvetov a lístkov, z ktorého dolu chrbtom visia dlhé farebné stužky. Poza chrbát a cez ruky má prehodenú odevnú plachtu, prestieradlo. Odevná plachta sa šila z dvoch pôl bavlneného plátna, spojených širokou háčkovanou vložkou. Aby vložka vynikla, podkladala sa pásom červeného alebo ružového plátna.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
