Kresba – odev mladuchy po sobáši
Kresba – odev mladuchy po sobáši
Sviatočný odev mladej ženy po začepčení, Vyšné Ružbachy, začiatok 20. storočia. Žena má oblečený rubáš z domáceho ľanového plátna, rukávce z kupovaného bavlneného plátna, modrú súkennú sukňu (kidľu), červený súkenný živôtik (vist) a opásanú má širokú zásteru (fartuch) z farebne potlačeného bieleho kartúnu. Na ramienkach živôtika má uviazané červené stuhy (kecky). Na hlave má založený čierny sieťovaný čepiec, z neho jej dolu chrbtom visia dlhé farebné stuhy, ktoré mala mladucha pôvodne upevnené na parte. Poza chrbát a okolo rúk má prehodenú pôlku (rantuch) – dlhú úzku plachta s červeno vytkávanými koncami, ktorú mala aj pri sobáši.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.