Kresba – odev nevesty po začepčení
Kresba – odev nevesty po začepčení
Odev mladej ženy po začepčení, Jalovec, koniec 19. storočia. Žena má oblečený svadobný odev, ktorý pozostáva z rukávcov, z bielej sukne, zo širokej čiernej zástery a z modrého živôtika. Pod živôtikom má trojuholníkovú šatku cez plecia, kosičku. Krížom cez hruď, z ľavého pleca na pravý bok, má uviazanú pôlku. Znakom začepčenia je nielen biely čepiec, ktorý má žena na hlave, ale aj dlhá obdĺžniková šatka s červeno a modro vyšívanými koncami, ktorú má uviazanú na čepci.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.