Kresba – odev ženský smútočný
Kresba – odev ženský smútočný
Smútočný odev staršej ženy vo všedné dni, Čičmany, druhá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený rubáš, rukávce, červený vlnený pás a na ňom opásanú prednú a zadnú zásteru. Na hlave má uviazanú veľkú šatku z bieleho damašku, s vystrapkanými okrajmi. O veku ženy vypovedá veľmi skromná výšivka v čiernej farbe. Že ide o odev na všedné dni, vypovedajú dve zástery, predná a zadná. Vo sviatočný deň by žena mala oblečenú vrchnú riasenú sukňu a širokú zásteru. Aj šatka uviazaná okolo hlavy hovorí, že ide o všedný deň. Vo sviatočný deň by boli jej cípy spustené pozdĺž tváre na hruď.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.