Kresba – odev ženský smútočný
Kresba – odev ženský smútočný
Sviatočný odev ženy v letnom období, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Pohľad zozadu. Žena má oblečenú dlhú košeľu z bavlneného plátna, s dlhými rukávmi, modrotlačovú sukňu s drobným bielym vzorom a na nej zásteru z farbiarskeho plátna. Na pleciach má pod živôtikom malú kašmírovú šatku so strapcami. Malé šatky z kašmíru alebo umelého hodvábu v tomto období nahradili veľké šatky zo vzorovanej modrotlače, ktoré sa viazali krížom cez hruď. Na hlave má žena šatku z bieleho šifónu uviazanú na bradičku. Dbalo sa, aby šatka hore stála ako strieška, na pišťok.Takto sa obliekali ženy v nedeľné odpoludnie. Oblečené súčiastky nemuseli byť úplne nové, mohli byť aj mierne obnosené.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.