Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Sviatočný odev ženy v chladnejšom období, Kluknava, začiatok 20. storočia. Pohľad zboku. Žena má oblečenú dlhú ženskú košeľu, modrotlačovú (zapuščanu) sukňu a širokú zásteru (fartuch) z dvoch pôl tmavého farbiarskeho plátna. Základný odev dopĺňa ženský kabátik (vizitka) z brokátu, podšitý hrubším teplým flanelom. Na hlave má žena uviazanú zamatovú šatku. Pod ľavou pazuchou drží poskladanú červeno vytkávanú odevnú plachtu (partok). Odevná plachta plnila viacero funkcií. Mohla slúžiť ako obrus i ako plachta na nosenie nákupu alebo detí. Patrila k sviatočnému odevu žien, dokonca ju mala mladucha pri sobáši.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.