Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Sviatočný odev vydatej ženy, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Žena má oblečenú bielu bavlnenú košeľu s dlhými rukávmi, na nej cez hruď uviazanú veľkú šatku a na šatke brokátový živôtik. Na modrotlačovej sukni s drobným bielym vzorom (kikli) má opásanú zásteru z jednofarebnej modrotlače (šatu). Na hlave má založený biely čepiec (kápku). Poza chrbát a cez ruky má prehodenú pôlku (odedzu), ktorá bola súčasťou sviatočného odevu. Vo sviatočné dni ženy zvyčajne nenosili šatku na hlave, išli len v čepci. Šatky z bieleho šifónu sa na čepci nosili častejšie vo všedné dni. Na začiatku storočia sukne siahali takmer po členky. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa začali mierne skracovať.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.