Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Sviatočný odev ženy, Terchová, prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený rubáš, dvoje rukávcov, dvoje sukieň so živôtikom a širokú zásteru z dvoch pôl čierneho perkálu. Na pleciach a krížom cez hruď má uviazanú trojuholníkovú šatku, skosu.Takto oblečené chodievali ženy vo sviatočné dni do kostola. Obliekanie dvoch rovnakých odevných súčiastok možno dať do súvisu buď s chladným podnebím, pretože dve vrstvy plátna vytvárajú lepšiu tepelnú izoláciu proti chladu, alebo so snahou dať najavo svoje majetkové pomery. Chudobnejšia žena si vo sviatok zvyčajne obliekla dve sukne, z čoho spodná mohla byť aj obnosená. Bohatšia žena si mohla obliecť tri aj štyri sukne a tak dať najavo svoj spoločenský status.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.