Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Ženský sviatočný odev zo začiatku 20.storočia. Jedna z možností sviatočného oblečenia, keď na základné oblečenie, spodnú sukňu, bendľačku, a oplecko s vytkávanými rukávmi a manžetami, si ženy oblliekali modrotlačovú sukňu, modrotlačovú zásteru a živôtik z továrenského súkna. K tomuto odevu si na hlavu dávali veľkú modrotlačovú šatku.
Sviatočný odev ženy. Pohľad zozadu. Prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený rubáš (bendľacku), rukávce (oplečie), sukňu z modrotlače (tlačenicu), bielu širokú zásteru (fartuch) a červený súkenný živôtik (lajbik). Široká zástera je ušitá z priesvitnej záclonoviny. Tvorila súčasť sviatočného odevu. Mohla sa opásať buď k modrotlačovej sukni, ako v tomto prípade, alebo k červenej súkennej sukni. Modrotlačová sukňa sa nosila najmä v nedeľu, súkenná zasa vo veľké sviatky alebo na sobáš. Sviatočný odev dopĺňa veľká modrotlačová šatka uviazaná pod šiju. Takto oblečené bývali ženy vo sviatočné dni v lete. Pri návšteve kostola by mali ešte cez plecia prehodenú pôlku (riantuch).
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
